Jozef Nedobrý (1841 – 1921)
Malý slovenský národ musel mnoho storočí veľmi húževnato bojovať o svoju existenciu. Najmä v 19. storočí sa tento zápas dostal do takej polohy, že doslova ohrozoval národnú identitu. S potešením však zisťujeme, že naši predkovia sa neodovzdali pasívne týmto smrtiacim tlakom, ale hrdinsky sa bránili. Ich vodcovia aktivizovali ľud k vyššiemu stupňu vzdelanostného, sociálneho i kultúrneho uvedomenia. Veľkú službu nezištne vzali na seba najmä rímsko-katolícki a evanjelickí kňazi. Jedným z nich bol aj prvý častkovský evanjelický farár Jozef Nedobrý.
Narodil sa v dolnom Liptove v Nemeckej Ľupči (teraz Partizánska Ľupča) v maloroľníckej rodine. Od obetavých rodičov prijal zásady náboženskej a národnej výchovy. Tieto hodnoty si s citlivosťou vštepil do srdca a vekom ich cieľavedome rozvíjal.
Po maturite v Banskej Štiavnici sa zapísal na teologickú školu v Prešove. Po kandidátskej skúške odišiel na tri semestre do Rostocku v Nemecku, aby sa zdokonalil v cudzej reči a získal širší rozhľad vzdelanca. Po návrate sa usadil v Turčianskom Svätom Martine (teraz Martin), kde zakrátko konal službu súkromného učiteľa. Od roku 1867 stal sa profesorom na novozaloženom slovenskom evanjelickom gymnáziu. Mal veľmi dobrý vzťah k mládeži. Vedel ju nadchnúť pre potreby vzdelania i národného uvedomenia. Okrem profesorskej služby bol správcom gymnaziálnej knižnice a vedúci rečníckeho krúžku. V širšom kontexte sa prezentoval ako redaktor poučno-zábavného časopisu pre mládež – Dennica, v ktorom uverejňoval príspevky formujúcich sa mladých básnikov i spisovateľov. Po tejto linke sa dostal do kontaktu aj s Pavlom Országhom (Hviezdoslavom). Po dobu jedného roka bol zodpovedným redaktorom časopisu Orol a tajomníkom Živeny.
Z tejto mnohovrstevnej činnosti sledujúcej najmä všestranný rozvoj slovenskej mládeže, bol v r. 1875 vytrhnutý zrušením slovenského evanjelického gymnázia vtedajšou mocenskou garnitúrou, ktorá nepriala rozvoju slovenskej vzdelanosti. Ako uvedomelý vlastenec odmietol maďarsky vyučovať, preto radšej prijal funkciu duchovného pastiera v Častkove pri Senici, v skromnom malodedinskom prostredí. Častkovskí evanjelici sa v roku 1875 osamostatnili. Predtým patrili ako fília do Sobotišťa. Novoutvorený zbor vyžadoval veľkú organizačnú iniciatívu najmä jeho čelného predstaviteľa. Jozef Nedobrý to ako taký dokázal. Krátko po jeho príchode sa rozvinulo veľké budovateľské úsilie. 8. mája 1876 bol posvätený základný kameň nového chrámu biskupom Ľudevítom Gedulym. Cirkevníci s nevšednou obetavosťou a nadšením sa pustili do stavby tohoto diela. Murársky majster Zongor z Vlčkovian (teraz Dubovce), ktorý sa ponúkol ako staviteľ však odborne nezvládol zložitú úlohu. Potvrdilo sa to tým, že keď už hrubá stavba kostola bola dokončená a dobudovávala sa veža – došlo k havárii. Zrútila sa veža a strhla so sebou i strechu kostola s bočnými múrmi. Stalo sa to 28. augusta 1876 o 13.00 hodine. V tom čase Jozef Nedobrý cez obedňajšiu prestávku kontroloval vysoko na lešení prevedené práce. Tlak padajúcej veže zrazil ho do kostola. Skutočne, ako zaznačil cirkevný kronikár, len Božím riadením sa stalo, že farár Nedobrý z tejto pohromy vyšiel bez väčšieho zranenia. Keď majster Zongor videl, čo sa stalo, zutekal. Bol oslovený staviteľ Pokorný zo Senice. Ten s odbornosťou pristúpil k riešeniu zložitého problému a kostol v nasledujúcom roku bol dohotovený a na tzv. „Martinskú“ nedeľu posviackou odovzdaný bohoslužobným cieľom za jasotu veriaceho ľudu. Okrem kostola sa v krátkom čase postavila i fara a cirkevná škola. Prvým riadnym učiteľom bol Jozef Hrdlička.
Jozef Nedobrý patril k výrečným kazateľom, k horlivým duchovným pastierom. S obetavosťou vychovával deti. Navštevoval nemocných, potešoval zarmútených, povzbudzoval opustených. Ako vzdelanec aktívne pracoval na národnom uvedomení ľudu a jeho sociálnom povznesení. Bojoval najmä proti alkoholizmu. Podarilo sa mu v obci zatvoriť 7 krčiem. Poučoval ľud o správnom hospodárení. Bol jeho dobrým radcom, takže dodnes sa naňho s úctou spomína.
Z malodedinského prostredia sa vymaňoval bohatou korešpondenciou. Tiež mnohými článkami v novinách a v cirkevných časopisoch. Korešpondencia i literárna pozostalosť našla svoje miesto v martinskom múzeu.
Jozef Nedobrý bol ženatý so Zuzanou, r. Šimkovou, sestrou vynikajúceho lekára Ľudevíta Šimku v Senici. Z troch detí len dcéra Oľga prežila svojich rodičov.
Účinkovanie farára Nedobrého sa v Častkove skončilo po 36 rokoch. Na dôchodok sa utiahol do Senice, kde 7. októbra 1921 zomrel a bol pochovaný. Neskoršie jeho telo exhumovali a previezli na Národný cintorín v Turčianskom Svätom Martine, kde i on právom patrí.
Vďaka Jozefovi Nedobrému ako aj ostatným obetavým pracovníkom za nezištnú službu národu a cirkvi.
Braňo Kolény, evanjelický farár a. v. v Častkove
